Na trhu sa nachádza niekoľko možností izolačných materiálov. Každý sa vyznačuje svojimi špecifickými vlastnosťami. Ako je na tom drevovláknitá tepelná izolácia a prečo práve ona?
100 % recyklovateľný prírodný materiál
Základnou surovinou na výrobu tejto tepelnej izolácie je drevná hmota získaná z borovice lesnej, ktorá sa rozomelie na vlákna. Pod vplyvom vzduchu, predpísanej teploty a tlaku sa tieto vlákna potom zlisujú. Základné spojivo predstavujú prírodné živice, ktoré tvoria len 0,6 % objemu materiálu. Drevovláknité tepelné izolácie tak neobsahujú žiadne ťažké chemické lepidlá. Na ekologickosti tomuto materiálu pridáva aj spôsob pestovania a výrubu borovíc, ktorý je prísne monitorovaný.
![](https://www.taloa.sk/wp-content/uploads/2022/05/výplňová-drevovláknitá-izolácia-2-1.jpg)
Je drevo naozaj horľavé?
Jednou z charakteristických vlastností dreva je, že výborne horí. To by, samozrejme, nebol problém, ak by sme chceli založiť oheň v kozube. Z hľadiska požiarnej ochrany stavby však nie je táto vlastnosť žiaduca. Keďže sa do drevovláknitej izolácie nepridávajú žiadne retardéry horenia, je jej trieda reakcie na oheň E, čo predstavuje horľavý materiál. V tejto súvislosti však treba povedať, že po prehorení určitej vrstvy dreva, približne 1 cm, vrchná vrstva zuhoľnatie a po odhorení približne 4 až 5 cm sa začína čas horenia výrazne predlžovať.
![](https://www.taloa.sk/wp-content/uploads/2022/05/vaznikovy_krov_0.jpg)
To je hlavný dôvod, prečo je drevo v porovnaní napr. s oceľou vystavenou teplotám nad 600 až 1 000 °C paradoxne „odolnejšie“. V podstate ide o to, že oheň má k dispozícii menej kyslíka, ktorý je pre proces horenia dôležitý. Podobne ako pri drevovláknitej izolácii. Je veľmi ťažké ju zapáliť.
STEICO systémy
Drevovláknité tepelné izolácie STEICO v dopoludňajších hodinách prijímajú teplo a „uschovávajú ho“ až do večera, keď klesnú vonkajšie teploty. Počas večera a noci toto naakumulované teplo opätovne uvoľňujú cez strechu alebo obvodovú konštrukciu do exteriéru, čím sa výrazne znižuje teplotná záťaž obytných priestorov.
![](https://www.taloa.sk/wp-content/uploads/2022/05/drevovlaknita_izolacia.jpg)
Kombinácia týchto všetkých vlastností umožňuje pri správnej hrúbke alebo kombinácii vrstiev drevovláknitej izolácie dosiahnuť fázový posun teplotného kmitu pri obvodových stenách 16 a viac hodín a pri streche dokonca 17 hodín. Interiér si vďaka tomu vie zachovať príjemnú teplotu aj v lete a aj v zime. Na porovnanie, pri tradičných tepelnoizolačných materiáloch je to v priemere len 7 hodín.
Na ochranu proti letným horúčavám sa odporúča použiť takú izoláciu, ktorá zaručuje pomalý prechod tepla. Inak povedané, má čo najnižšiu tepelnú vodivosť. Veľmi účinné riešenie preto predstavuje izolácia s mimoriadne vysokou akumulačnou schopnosťou práve na báze drevovlákna.