Zelené steny

Myšlienku živých zelených stien si prvýkrát nechal patentovať Stanley Hart White v roku 1938, no napriek prvenstvu sa významnejším menom v tomto odvetví stal Patrick Blanc, ktorého zelená stena v Musee du Quai Branly (Obr.1) vyvolala revolúciu v udržateľnej architektúre.

Zelené steny, inak prezývané aj vertikálne záhrady vnášajú do miest a interiérov budov zeleň, ktorá sa z našich sídel začínala postupne vytrácať. Ich využitie v budovách je nielen vizuálnym zážitkom, ale taktiež prispievajú našim mestám a obydliam mnohými benefitmi. Živé zelené steny boli navrhnuté tak, aby pomohli obnoviť prirodzenú rovnováhu prostredia, začlenením starostlivo vybraných rastlín do architektúry.

Obr.1 Zelená stena v Musee du Quai Branly

Čo sú živé zelené steny?

Živé zelené steny sú panely rastlín, pestované vertikálne pomocou hydroponie, na konštrukciách, ktoré môžu byť buď voľne stojace alebo pripevnené k stenám. Zelené steny sú postavené podobne ako skutočné steny. Konštrukcia je tvorená skeletom so závesnými kvetináčmi. Čo sa týka spôsobu fungovania samotnej zelenej steny, veľa závisí od typu inštalovaného systému. Niektoré zelené steny majú skryté potrubia, zabezpečujúce samozavlažovací mechanizmus, pri iných sa vyžaduje ručné zavlažovanie.

 Delenie

Zelené steny je možné navrhnúť v interiéri a exteriéri (fasády). Podľa konštrukcie zelené fasády delíme na:

Mriežkový systém s popínavými rastlinami– na podporu procesu lezenia na budovách existuje množstvo systémov vrátane rámov z drôteného pletiva, mreží a oceľových lán (Obr.2). Tento systém si vyžaduje najmenej údržby. Sú to napríklad brečtanové steny.

Obr. 2 Mriežkový systém zelenej steny

Hydroponické fasády– zelené steny sú založené na princípe hydroponie v kombinácii s textíliou. Hydrofilná tkanina funguje ako nosič rastlín, umožňuje prísun vody a živín a podporuje ich rast. Rastliny sú umiestnené medzi dvoma vrstvami tkaniny, ktorá je fixovaná na doske, ktorá sa následne uchytáva na stenu na vytvorenie zeleného povrchu. Celý systém je koncipovaný tak, aby bolo zaistené optimálne prostredie pre rastliny. Vo vrchnej časti zelenej steny je integrovaný zavlažovací systém, ktorý automaticky dodáva vodu spolu s potrebnými živinami. 

        Obr. 3 Hydroponický systém zelenej steny

Modulárne systémy– Hovorí sa im aj sieťové alebo košové. Pestovateľskou zložkou je rašelina, možno použiť aj iné výplne, ako je čadič, kokos alebo substrát. Rastliny sú umiestnené v kvetináčoch zavesených na konštrukcii.

Obr. 4 Modulárny systém zelenej steny

Výhody zelených stien

Vlastná mikroklíma

Jednou z hlavných výhod zelených stien je vytváranie vlastnej mikroklímy. Rastliny absorbujú oxid uhličitý a uvoľňujú kyslík, vytvárajú tým zdravšie prostredie na dýchanie. Dokážu aj filtrovať časť škodlivých látok zo vzduchu. Zelené steny tiež zabraňujú povrchom budov absorbovať a znovu vyžarovať slnečnú energiu do okolia. Tým pomáhajú zmierniť efekt tepelných ostrovov v mestách. Biofilné dizajnové prvky navyše zlepšujú celkové zdravie a psychickú pohodu, znížením úrovne stresu, zlepšením nálady a zvýšením duševnej pohody.

Absorpcia hluku

Zelená stena absorbuje o 40 % viac zvuku ako obyčajná stena. Prostredie sa tak stáva oveľa tichším a úrovňou hluku bližším prírode.

Estetická hodnota

Vertikálne záhrady dodávajú mestskému prostrediu a interiérom potrebnú zeleň. Ich návrh môže kombinovať rôzne druhy a farebnosti rastlín, čo môže vytvoriť vzhľad umeleckého diela.

Zníženie stresu

Prítomnosť rastlín na stenách má pozitívny vplyv na psychický stav a celkovú pohodu ľudí. Zelené steny a fasády majú schopnosť znižovať stres, zvyšovať kreativitu a zlepšovať náladu. Vďaka pozitívnym vlastnostiam prispievajú k lepšiemu duševnému zdraviu a celkovému pocitu pohodlia v priestore. Preto sú obľúbené hlavne v kanceláriách a iných firemných priestoroch.

Životnosť živej zelenej steny

Na základe doterajších skúseností možno povedať, že životnosť zelenej steny je približne 20 rokov, čo však neznamená, že jednotlivé rastliny tak dlho vydržia. Počas tohto cyklu bude potrebné presadiť ich niekoľkokrát, príčinou bude nedostatok priestoru koreňového systému na ďalší rast. Rastliny je potom potrebné rozdeliť a rozmnožiť.

Zdroje

https://www.daibau.sk/clanok/1041/zelena_stena_je_skvelym_prvkom_interieroveho_dizajnu

https://www.urbangreening.info/green-wall-types

https://garden-team.sk/zelene-steny/

https://www.verticalgardenpatrickblanc.com/realisations/paris/quai-branly-jacques-chirac-museum

https://www.ekologickastrecha.sk/zelena-stena-interier

https://www.daibau.sk/clanok/1588/zelena_fasada_-_kusok_prirody_v_mestskych_castiach

https://www.archinfo.sk/skoly/zelene-steny-na-ustave-krajinnej-architektury-v-nitre.html-

https://www.graseko.cz/co-nabizime/zelene-fasady/

https://garden-team.sk/zelene-steny/pixel-garden/

raholt-borretslag-norway

EPDM pri rekonštrukciách 

V prípade zistenia chýb po realizácií stavebných prác alebo všeobecne pri rekonštrukcií stavebných konštrukcií (strechy, pochôdzne strechy – terasy..) sa odporúča siahnuť práve po EPDM membránach. 

EPDM membrány predstavujú povlakovú hydroizoláciu na báze vulkanizovanej gumy. Ich životnosť presahuje až 50 rokov. Použitie týchto fólií práve na rekonštrukcie striech predstavujú vhodné riešenie, lebo ideálne odolávajú UV žiareniu aj zimným teplotám. Dokonca sú vhodné aj pre extenzívne zelené strechy a fotovoltaické systémy.

Netreba sa báť predstavy chodenia po horúcej ,,gume“. Na povrch fólií sa dá ďalej aplikovať príťažlivejšiu vrstvu v podobe umelého trávnika, jemného kamenia a podobne. Jej aplikácia je možná dokonca aj na existujúci povrch striech, ktorý je častokrát zakončený buď hydroizoláciou z iného materiálu alebo dlažbou.  

Ukážka strešnej terasy s umelým trávnikom

EPDM fólie sa na trhu vyskytujú spolu s ich doplnkami ako sú lišty, lepidlo, rohovky a iné. Všeobecne na inštaláciu nepotrebujete žiadne špeciálne náradie. Avšak samotný proces by sa mal zveriť do rúk zaškoleným odborníkom. Tých schvaľuje spoločnosť Firestone, ktorá tvorí súčasť najväčšej gumárenskej spoločnosti na svete. 

Fólie sa aplikujú lepením, pomocou špeciálneho lepidla. Kľúčové pri pokládke hydroizolácii je prekrývanie spojov a minimalizovanie ich výskytu.

Membrány sa dajú zakúpiť v rôznych dostupných veľkostiach panelov. Najväčšie dostupné panely majúrozmery 15m x 61m, čo značne redukuje počet ich spojov a zároveň aj možný výskyt chýb.

Lepenie EPDM membrány

Rýchle riešenie pre zatekanie, plesne, nepostačujúcu či poškodenú hydroizoláciu predstavujú práve EPDM membrány. Navyše ich aplikácia pri zbehlom a odborne zaškolenom tíme je rýchla. V prípade plôch ako sú terasy alebo stredne veľké strechy RD ide o dobu približne jedného dňa. 

Hydroizolácia novej strechy, alebo oprava plochej/rovnej strechy vysokokvalitnými strešnými systémami Firestone RubberCover EPDM alebo RubberGard EPDM nikdy nebola jednoduchšia. Radi Vám pomôžeme s výberom vhodného systému, ktorý pre Vás prispôsobíme a taktiež so samotnou realizáciou EPDM membrán.

09-Ukoncenie-na-atike

Hydroizolácia strechy v podaní EPDM membrány 

Všeobecne sa strešný plášť skladá z nosnej časti, tepelnoizolačnej vrstvy, hydroizolačnej vrstvy a povrchovej úpravy. Existuje hneď niekoľko druhov jednotlivých vrstiev s rôznymi vlastnosťami, aplikáciou či možnosťou použitia. EPDM membrána (fólia) predstavuje vrstvu hydroizolačnú.

Ukážka strešného plášťa (bez použitia EPDM)

Vo všeobecnosti ide o inertný materiál s neškodným vplyvom na životné prostredie. EPDM fólia je jednovrstvová zo syntetického kaučuku. Táto gumená membrána sa vyrába z etylén propylén dien monoméru, ktorý sa mieša so sadzou a ďalšími prímesami (napr. elastomér). Taktiež je vystužený tkanou polyesterovou rohožou. Tá ovplyvňuje najmä horľavosť EPDM membrány. Elastomér zase zabezpečuje zachovanie vlastností aj za extrémnych poveternostných podmienok. 

Použitie EPDM membrány

Strešný systém s EPDM membránou ponúka množstvo inštalačných možností. Fólie EPDM sa inštalujú buď celoplošne lepením, mechanicky – kotvením pomocou upevňovacích systémov alebo pomocou balastovaného systému. Balastovaný systém predstavuje voľne položenú membránu, ktorá je následne priťažená štrkom alebo iným zaťažením. EPDM membránu možno pre jej pozitívne fyzikálne vlastnosti použiť ako vrstvu hydroizolačnú a zároveň aj ako povlakovú krytinu. 

Výhody: 

  • Ľahká váha, flexibilná
  • Rezistencia voči ozónu, UV žiareniu, mikroorganizmom – dôsledkom je pomalé starnutie 
  • Vysoká ohýbnosť a rozťažnosť 
  • Odolnosť teplotám až -45°C do 130°C 
  • Hrúbka 1,1mm 
  • Životnosť vyše 50 rokov 
  • Ekologická 
  • Aplikácia ,,za studena”
Hydroizolácia atiky EPDM membránou

Porovnanie s ostatnými typmi hydroizolácii:

  • Nevyžaduje použitie plameňa – nízke požiarné riziko, vysoká bezpečnosť pri práci
  • Bez nutnosti použitia špeciálneho náradia 
  • Jednoduchá manipulácia, nízka prácnosť 
  • Dodanie vo veľkých rozmeroch 
  • Minimálnosť výskytu spojov 
  • Možná inštalácia aj v zimnom období 
  • Bez údržbová 
  • Vhodná pre extenzívne zelené strechy
  • Potrebná minimálna pracovná sila
  • Rcýhla aplikácia

Tento druh izolácie sa využíva už viac ako 60 rokov. Na trhu sa pohybuje s minimálnou zmenou vo svojom zložení, čo svedčí o jej stabilnej vysokej kvalite. Tak ako si EPDM membrána zachováva svoje chemické zloženie počas celej doby nasadenia v stavebníctve, tak si zachováva aj počas svojej životnosti po aplikácií. 

Bez-nazvu

FIRESTONE RUBBERGARD™ EPDM

 

STAŇTE SA SÚČASŤOU BUDÚCNOSTI STRIECH

Rubbergard™ EPDM je syntetická gumená jednoplášťová membrána určená na hydroizoláciu
Plochých striech a striech s nízkym sklonom komerčných, priemyselných a rezidenčných budov.
Ponúka výnimočnú životnosť, odolnosť a prispôsobenie sa na aktuálne a budúce potreby striech.
Na rozdiel od tradičných hydroizolačných membrán na trhu, inštalácia rubbergard™
Epdm prebieha bez plameňa, čo umožňuje bezpečnejšie pracovné podmienky na projekte.
Kvôli svojej ľahkej váhe ponúka ideálne strešné riešenie, ktoré je rýchle a jednoduché
Na inštaláciu.
Spolu s kompletným strešným systémom zaručujúcim extrémne dlhú životnosť, firestone
Ponúka svojím zákazníkom celkovú podporu na projekte a predrealizačnej príprave, od
Školenia po technickú asistenciu pred, počas realizácie aj po dokončení projektu.

Strešná membrána RubberGard™ EPDM môže byť inštalovaná len realizátormi striech, ktorí boli riadne
vyškolení a schválení spoločnosťou Firestone. Spoločnosť ponúka rôzne vzdelávacie programy a školenia
v tréningových centrách v Európe a Ázii. Cieľom týchto tréningových programov je vzdelávať a oboznámiť
dodávateľov strešných krytín so všetkými aspektmi inštalácií strešných systémov EPDM, od začiatočníkov po pokročilých.

Firestone si uvedomuje potrebu plne kompatibilného strešného systému, ktorý nie je upriamený len na
hydroizolačnú membránu. Preto ponúka kompletný sortiment príslušenstva navrhnutého tak, aby zaručil tie
najlepšie výsledky počas inštalácie RubberGard™ EPDM strešného systému.
V posledných rokoch, Firestone rozšíril ponuku o komponenty na ploché strechy, ako PIR izolačné dosky,
krycie dosky a parozábrany. Kvalitu systému zvyšuje záruka kompatibility.

BEZ PLAMEŇA

Na rozdiel od iných tradičných strešných krytín, k inštalácií membrány RubberGard™ EPDM nie sú potrebné žiadne plynové fľaše ani použitie plameňa. Tento proces aplikácie zastudena výrazne znižuje požiarne riziko na streche.

VEĽKÉ PANELY = MENEJ SPOJOV


Membrána RubberGard™ EPDM je dostupná v rôznych veľkostiach panelov, najvačšie sú 15 m široké x 61
m dlhé, čo značne redukuje počet spojov. Malá skupina pracovníkov je postačujúca, aby pokryla väščinu
projektov, čo umožňuje dodávateľovi strešnej krytiny rýchlejší presun na ďalší projekt.

ŽIADNE ŠPECIÁLNE NÁRADIE


Na inštaláciu nie je potrebné žiadne drahé náradie ako napríklad zváračka. Montáž prebieha pomocou
aktivátora a samolepiacich produktov vyvinutých spoločnosťou Firestone tak, aby spĺňali požiadavky rôznych strešných aplikácií a inštalačných detailov.

17-9-1

Schodisko časť 2.

V prvej časti sme sa venovali základnej terminológií a možným vhodným konštrukciám. Pri hlbšej analýze potrieb počas stavby, alebo rekonštrukcie možno zistíte, že neviete, aké schodisko chcete. Ponuka je však veľká, len si správne vybrať.

Sklon schodiska

Podľa sklonu ramien si môžeme zvoliť schodisko:
– rampové – sklon ramien od 10 do 20°
– mierne – sklon ramien od 20 do 25°
– normálne– sklon ramien od 25 do 35°
– strmé – sklon ramien od 35 do 45°
– rebríkové – sklon ramien od 45 do 60°

Vhodný materiál

Podľa použitého materiálu sa dá vybrať schodisko drevené, kamenné, tehlové, betónové, oceľobetónové, z pórobetónu, kovové, kombinované. Stavať ho môžeme tradičným postupom alebo montovať z prefabrikovaných dielcov. Konštrukciu možno kúpiť aj ako stavebnicový systém a poskladať ju vlastnoručne.

Drevom obložené schodisko

Tvar a úprava ramien

Konštrukciu navrhujeme a zhotovujeme so zreteľom na ľudskú chôdzu. Vzájomný pomer výšky a šírky stupňov musí byť taký, aby nás výstup či zostup čo najmenej unavoval.  Priemerná dĺžka kroku človeka sa pohybuje okolo 63 cm a výška 31 cm. Druh a veľkosť nášho domu, ako aj dispozícia ovplyvňujú pôdorysné tvary. Na základe toho sa rozhodujeme pre schodiská rebríkové (bez podstupníc), skladacie, priame, so zakrivenou nástupnicou či vretenovité.

Ramená nám predurčujú voľbu schodiska jednoramenného (spája dve podlažia bez medzipodlažnej podesty), dvojramenného (nástupného a výstupného), ako aj z dvoch podest (podlažnej a medzipodlažnej), trojramenného a viacramenného. Podľa tvaru ramien si môžeme vybrať schodisko priamočiare (výstupná čiara je priama), krivočiare (krivka, najčastejšie časť kružnice alebo elipsy), zmiešanočiare (výstupná čiara je čiastočne zakrivená).

Zábradlie

Schodiskové ramená a odpočívadlá sa ohraničujú múrom alebo zábradlím. Ochráni nás pred pádom a poslúži ako opora pri výstupe a zostupe. Teoreticky by zábradlie malo byť 110cm vysoké. Ak šírka držadla bude väčšia, výška zábradlia môže byť menšia.  Výšku zábradlia meriame od prednej strany stupňa až po vrchné líce držadla. Zábradlie osadíme do čiel stupňov, zhora do nástupnice stupňov a do schodnice, spredu do podstupnice, zospodu do ramena.

Dizajnové kovové zábradlie

Zábradlie sa umiestňuje všade tam, kde je to nevyhnutné z bezpečnostných dôvodov. Na výrobu zábradlia používame oceľ, drevo, betón a ich kombináciu. Skúsení domáci majstri vedia, že obložiť kovovú kostru drevom je rovnako prácne, ako zmontovať celodrevené zábradlie s použitím niekoľkých kotviacich prvkov a skrutiek do dreva. Začiatok montáže dreveného zábradlia patrí zameraniu nosných hlavných stĺpov. Tie tvoria staticky najpevnejšiu časť budúcej konštrukcie. Spravidla sú na začiatku a na konci zábradlia. Montáž tohto prvku vyžaduje použitie kovových kotviacich klieštin a skrutiek do dreva, ktoré zabránia budúcemu vykývaniu či dokonca zvislému vytiahnutiu celého stĺpa. 

f-429-preco-si-vybrat-prave-drevene-schodisko

Schodisko, schody časť 1.

Pri hlbšej analýze potrieb počas stavby, alebo rekonštrukcie možno zistíte, že neviete, aké schodisko chcete. Ponuka je však veľká, stačí si len správne vybrať.

Parametre

Nesmieme zabudnúť ani na osvetlenie a taktiež na pohodlnú údržbu. Z hľadiska funkcie treba určiť, či ide o schody hlavné alebo vedľajšie. Jednotlivé prvky navrhujeme a dimenzujeme tak, aby nám v prvom rade umožňovali bezpečnú a pohodlnú chôdzu. Zohľadňujeme pritom pohybové možnosti ľudského tela, najmenšiu námahu a spotrebu energie pri chôdzi. Na stupnicu by sa malo zmestiť celé chodidlo človeka – mala by mať min 260mm.

Tvary schodísk

Schodiskové rameno obsahuje najmenej tri a maximálne 18 stupňov. Treba rešpektovať minimálnu priechodnú šírku ramena 1 100mm v bytovom dome a 900 mm v byte alebo v rodinnom dome. Minimálna podchodná výška sa pohybuje okolo 2 100mm. Šírka podesty sa vypočíta tak, že k šírke ramena sa pridá desať centimetrov. Rozmer stupňa určíme zo vzťahu 2v + š = 590 až 640mm, kde v je výška a š je šírka stupňa. Výška zábradlia má byť 900 mm do výšky schodiska 3 000mm nad terénom, inak 1 100mm. Zábradlia odporúčame zvislé, so vzdialenosťou deliacich častí do 120mm. Ak je vodorovné, treba z hľadiska bezpečnosti na výplň použiť dierovaný plech alebo pletivo.

Typy schodísk

Konštrukciu môžeme vybudovať z rôznych dostupných materiálov a v najrozmanitejších podobách. Podľa druhu použitej konštrukcie, najmä spôsobu upevnenia, resp. podopierania rozoznávame schodisko:

  • Pilierové – vzniklo postupným odľahčovaním steny vretenového schodiska. Funkciu zabezpečenia stability prevzali piliere spolu so schodnicami, ktoré prenášajú zaťaženie pôsobiace na stupne v ramene.
  • Schodnicové – majú stupne v ramenách podopierané jednou alebo viacerými schodnicami. V oceľovobetónových stavbách schodnice spolu s odpočívadlami vytvárajú pevný celok. Schodnicová konštrukcia sa často využíva na kruhové, točité, panelové a drevené schodiská.
Schodnicové schodisko
  • Samonosné – stupne sú votknuté do nosnej steny na obvode schodiskového priestoru. Navrhuje sa spravidla v rodinných domoch, menších atypických stavbách a pod. Pre spôsob kotvenia sa neodporúča pre pre tenkostenné a skeletové systémy.
  • Doskové – nosnou časťou je oceľovo-betónová doska, ktorej nosná oceľová výstuž sa kladie v smere výstupnej čiary. Dosková konštrukcia sa navrhuje v budovách s veľkou frekvenciou. Výhodou je pomerne veľká únosnosť. Je to vhodné riešenie na krátke a aj široké ramená.
  • Zavesené – má jednoduchú a staticky výhodnú konštrukciu. Tento typ sa umiestňuje v pôdoryse objektu ľubovoľne, bez ohľadu na rozmiestnenie zvislých nosných konštrukcií. Tento typ so zavesenými stupňami poskytuje mnohotvárnosť konštrukčného a architektonického riešenia.
Železobetónové schodisko (samonosné)

Často sú schody jediným spojovacím článkom medzi podlažiami. Nemalo by sa na to zabudnúť už pri jeho navrhovaní, pretože ide o najfrekventovanejší priestor v byte. Musí nám vyhovovať nielen rozmermi, tvarom, ale aj povrchovými úpravami. Musí byť pohodlné, bezpečné pri výstupe a zostupe, pevné a únosné, ľahké a nenáročné na prístup zo všetkých strán. Do návrhu by sme mali zahrnúť schodiskový priestor, ramená, stupne a bezpečné zábradlie.

shutterstock_66670864

Požiarna bezpečnosť rodinného domu

Pri požiarnej bezpečnosti stavieb sa sledujú viaceré kritériá. Je to trieda reakcie stavebného výrobku na oheň, šírenie požiaru po povrchu konštrukcie, požiarna odolnosť konštrukcií a konštrukčné úpravy. Požiarnu bezpečnosť môžeme zvýšiť použitím elektrickej požiarnej signalizácie a pripravenými hasiacimi zariadeniami.

Reakcia materiálu na oheň

Sleduje sa viacero ukazovateľov. To, či sa výrobok zapáli aj malým plameňom, koľko tepla a dymu vyvinie pri horení, aká je rýchlosť uvoľňovania tepla alebo dymu, či z neho odpadáva, alebo odkvapkáva horúci materiál. Podľa výsledkov skúšok je každý výrobok zaradený do určitej triedy reakcie na oheň. Sú to tieto triedy: A1, A2, B, C, D, E, F. Každý stavebný výrobok má určenú triedu reakcie na oheň. Neupravené drevo je v triede D. Rôznymi úpravami sa môže dostať na úroveň B alebo, naopak, prepadnúť až do F. Neupravený polystyrén je v triede F, zatiaľ čo bežný polystyrén so samozhášavou úpravou je v skupine E. Úprava polystyrénu na triedu D je zatiaľ neekonomická. V najvyššej triede A1 sú nehorľavé výrobky ako tehly, betón, oceľ.

Požiarnu bezpečnosť opisuje projekt požiarnej ochrany

Šírenie plameňa po povrchu

Výrobok môže buď zabrániť šíreniu plameňa po jeho povrchu, alebo ho obmedzovať, alebo ho umožňovať. Nehorľavé výrobky, ako sú tehla, betón a oceľ, nešíria požiar po povrchu. Požiar po povrchu sa môže šíriť nielen v interiéri, ale aj v exteriéri. Pri rodinných domoch sa môže preniesť požiar napríklad z okna na strechu cez horľavú rímsu.

Požiarna odolnosť konštrukcií = požiarna bezpečnosť

Označuje sa časom v minútach a na spresnenie sa uvádzajú kritériá označené písmenami – napríklad REI. Požiarna odolnosť konštrukcií môže byť od 15 do 180 minút. Nosná konštrukcia (prenáša aj iné zaťaženia ako vplyvom svojej hmotnosti) môže mať požiarnu odolnosť napríklad REI30. Takáto stena s požiarnou odolnosťou 30 minút si musí zachovať únosnosť (R, zachová stabilitu a únosnosť stavby), celistvosť (E, nesmie prehorieť) a izoláciu (I) proti sálaniu najmenej 30 minút. Teplota povrchu na opačnej strane, ako je požiar, nesmie presiahnuť v priemere 140 °C počas 30 minút. To je teplota, pri ktorej človek stihne odtiahnuť zo steny ruku bez toho, aby sa popálil. Nenosná konštrukcia, ktorá prenáša len svoju hmotnosť, má označenie EI30. Za 30 minút by mali obyvatelia požiar spozorovať, dom bezpečne opustiť a hasiči začať hasiť. To isté platí o stropoch, resp. stenách.

Na požiarnu bezpečnosť treba myslieť aj u komínov


Zjednodušene sa konštrukcie z nehorľavých výrobkov označujú D1 (vnútorné nepodstatné vrstvy do 1 mm sa zanedbávajú). Prvky s nehorľavými povrchmi, ktoré po určitý čas bránia zapáleniu vnútorných horľavých vrstiev a neprispievajú v tomto čase k požiaru, nesú označenie D2. Konštrukcie, ktoré na strane požiaru zhárajú (horľavé konštrukcie) a po určitý čas odolávajú prenosu požiaru na odvrátenú stranu, sa označujú D3.

Pripravená-zmes-škárovacej-malty-sa-nanáša-do-škár-medzi-obkladovými-prvkami-gumenou-stierkou-tak-aby-boli-škáry-úplne-zaplnené-a-nevznikali-dutiny.

Škárovacie malty

O voľbe vhodnej škárovacej malty by nemal rozhodovať len jej farebný odtieň. Kvalitné vyplnenie škár medzi nalepenými obkladovými prvkami má nielen dekoratívny, ale aj funkčný význam.

Zorientujme sa v označení škárovacích mált

Pre lepšiu orientáciu si však najskôr povedzme niečo o základnom rozdelení škárovacích mált. Rozdelenie určuje norma STN EN 13888. Prvým kritériom je báza, teda základné materiály, z ktorých je škárovacia malta vyrobená. Poznáme označenie CG, ktoré označuje škárovacie malty vyrobené na báze cementu, a RG, ktoré označuje škárovacie malty na báze reaktívnych živíc. Najznámejšie z nich sú už spomínané epoxidové škárovacie malty. Ďalej sa škárovacie malty delia z hľadiska namáhania na CG1 alebo CG2 (RG1 alebo RG2), kde číslica 1 označuje škárovacie malty na bežné použitie bez zvýšeného mechanického alebo termického namáhania.

Biela špárovačka

Dôležitá je aj šírka škár

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje výber škárovacej malty, je šírka škáry. Škárovacie malty na úzke škáry (do 8 mm) sú väčšinou jemné, s obsahom jemného kremičitého piesku alebo múčky, aby bolo možné škárovať aj škáry so šírkou 1 až 2 mm. Ak by ste s takouto maltou zaškárovali škáru so šírkou 10 mm a viac, určite by v krátkom čase popraskala. Na väčšie škáry do 20 mm sa používajú škárovacie malty na široké škáry. Tie ideálne fungujú v širokých škárach, no aplikácia do úzkych škár je pre ich hrubšie zloženie takmer nemožná.

Nechcené vydrobovanie a plesnivenie

K vydrobovaniu dochádzalo najčastejšie z dôvodu vysokej nasiakavosti samotnej škárovacej malty. V minulosti sa škárovalo maltami, ktoré mali vysokú nasiakavosť. Tá sa najmä v zime stala príčinou vydrobenia.  Škárovacia malta vplyvom vody z topiaceho sa snehu nasiakla vodou, v noci prišiel mráz, voda v škárovacej malte zmrzla, zväčšila svoj objem a bolo po nej. Aby k takýmto poruchám nedochádzalo, výrobcovia vyvinuli malty so zníženou nasiakavosťou, vďaka ktorým nemá dlhodobé pôsobenie vody negatívny vplyv na ich životnosť. A prečo dochádzalo k rastu plesní na povrchu škárovacích mált? Príčinu predstavovala trvalo vysoká vlhkosť a teplota okolo 16 až 18 °C. Predstavujú ideálne podmienky pre vznik plesní.

Škárovacia hmota pod obkladačky

Čo nepodceniť pri rekonštrukcii?

Podľa slov odborníkov si treba pri rekonštrukcii ustrážiť dve veci. Prvou je  hĺbka odstránenia pôvodnej škárovacej malty. Ak budete škárovať s novou cementovou škárovacou maltou, potrebujete škáru s hĺbkou min. 4 mm. Ak budete škárovať s epoxidovou maltou, bude stačiť hĺbka 2 až 3 mm. Druhá vec je rovnomernosť hĺbky, a to najmä pri plánovanom použití novej cementovej škárovacej malty. Pôvodná škárovacia malta by sa mala odstrániť rovnomerne, všade do rovnakej hĺbky. Premenlivá hĺbka spôsobuje premenlivú rýchlosť schnutia novej škárovacej malty (v hlbokých miestach bude nová škárovacia malta schnúť dlhšie ako v plytkých), čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou prejaví v podobe farebných škvŕn na novej škárovacej malte a určite nepoteší žiadneho investora.

Pri kúpe škárovacej malty treba venovať pozornosť značkám a symbolom, ktoré sa uvádzajú na obale. Ak ste si pre svoju kúpeľňu vybrali cementovú škárovaciu maltu, siahnite po výrobkoch s označením W, t. j. so zníženou nasiakavosťou. Epoxidová škárovacia malta je úplne nenasiakavá, preto s jej výberom budete zaručene spokojný. Hlavnou výhodou cementových škárovacích mált je ich jednoduchšie spracovanie. Bez problémov ho zvládne každý obkladač.

67

Drevovláknitá izolácia

Na trhu sa nachádza niekoľko možností izolačných materiálov. Každý sa vyznačuje svojimi špecifickými vlastnosťami. Ako je na tom drevovláknitá tepelná izolácia a prečo práve ona?

100 % recyklovateľný prírodný materiál

Základnou surovinou na výrobu tejto tepelnej izolácie je drevná hmota získaná z borovice lesnej, ktorá sa rozomelie na vlákna. Pod vplyvom vzduchu, predpísanej teploty a tlaku sa tieto vlákna potom zlisujú. Základné spojivo predstavujú prírodné živice, ktoré tvoria len 0,6 % objemu materiálu. Drevovláknité tepelné izolácie tak neobsahujú žiadne ťažké chemické lepidlá. Na ekologickosti tomuto materiálu pridáva aj spôsob pestovania a výrubu borovíc, ktorý je prísne monitorovaný.

Dosková drevovláknitá izolácia

Je drevo naozaj horľavé?

Jednou z charakteristických vlastností dreva je, že výborne horí. To by, samozrejme, nebol problém, ak by sme chceli založiť oheň v kozube. Z hľadiska požiarnej ochrany stavby však nie je táto vlastnosť žiaduca. Keďže sa do drevovláknitej izolácie nepridávajú žiadne retardéry horenia, je jej trieda reakcie na oheň E, čo predstavuje horľavý materiál. V tejto súvislosti však treba povedať, že po prehorení určitej vrstvy dreva, približne 1 cm, vrchná vrstva zuhoľnatie a po odhorení približne 4 až 5 cm sa začína čas horenia výrazne predlžovať.

Fúkaná drevovláknitá izolácia

To je hlavný dôvod, prečo je drevo v porovnaní napr. s oceľou vystavenou teplotám nad 600 až 1 000 °C paradoxne „odolnejšie“. V podstate ide o to, že oheň má k dispozícii menej kyslíka, ktorý je pre proces horenia dôležitý. Podobne ako pri drevovláknitej izolácii. Je veľmi ťažké ju zapáliť.

STEICO systémy

Drevovláknité tepelné izolácie STEICO v dopoludňajších hodinách prijímajú teplo a „uschovávajú ho“ až do večera, keď klesnú vonkajšie teploty. Počas večera a noci toto naakumulované teplo opätovne uvoľňujú cez strechu alebo obvodovú konštrukciu do exteriéru, čím sa výrazne znižuje teplotná záťaž obytných priestorov.

STEICO zell drevovláknitá izolácia

Kombinácia týchto všetkých vlastností umožňuje pri správnej hrúbke alebo kombinácii vrstiev drevovláknitej izolácie dosiahnuť fázový posun teplotného kmitu pri obvodových stenách 16 a viac hodín a pri streche dokonca 17 hodín. Interiér si vďaka tomu vie zachovať príjemnú teplotu aj v lete a aj v zime. Na porovnanie, pri tradičných tepelnoizolačných materiáloch je to v priemere len 7 hodín.

Na ochranu proti letným horúčavám sa odporúča použiť takú izoláciu, ktorá zaručuje pomalý prechod tepla. Inak povedané, má čo najnižšiu tepelnú vodivosť. Veľmi účinné riešenie preto predstavuje izolácia s mimoriadne vysokou akumulačnou schopnosťou práve na báze drevovlákna.

09_keramobeton1

Keramzitový dom

V tomto článku sa pozrieme na keramický betón čiže keramzitbetón. Prečo je v stavebníctve toľko obľúbený a aké sú prednosti rodinných domov postavených z tohto materiálu?

Čo je to keramzitbetón?

Ľahký keramický betón (nazývaný tiež ako keramzitbetón alebo Liaporbetón) sa vyrába umelo z prírodných surovín a v stavebníctve má svoje neodmysliteľné miesto. Skladá sa z cementu, piesku, vody a z keramzitu (keramického kameniva), ktorý mu prepožičiava výnimočné tepelnoizolačné vlastnosti a nízku objemovú hmotnosť. Keramzitové perly sa potom podľa frakcie používajú napríklad ako tepelnoizolačné zásypy stropov, plnivo betónovej zmesi, zásyp tvaroviek, filtračné a drenážne vrstvy, ako dekorácia a tiež pre vytváranie ľahčených substrátov pre čoraz obľúbenejšie zelené strechy. Využitie nájde keramzit aj ako zimný protišmykový posyp ciest a chodníkov či v akvaristike.

Keramzibetón

Výhody

Keramzitbetón má teda oproti klasickému betónu množstvo výhod. Do stavebníctva prináša predovšetkým nové možnosti pre novostavby aj rekonštrukcie. Možno ho využiť či už pre výrobu tvárnic a schodísk, tak betónových zmesí. Práca s ním je navyše pomerne jednoduchá a s trochou šikovnosti s ním budú vedieť zaobchádzať aj domáci majstri. Hodí sa pre základy domov všetkých konštrukcii – od montovaných po murované. Jeho výhodou je jednoduchá montáž a rýchla stabilizácia základovej škáry. V porovnaní s klasickým betónom je keramzitbetón pevnejší a odolnejší, takže rodinné domy postavené z tohto materiálu majú veľmi dlhú životnosť. Oproti bežnému betónu má zhruba tretinovú objemovú hmotnosť.

Hrubá stavba keramického montovaného domu

V budovách, ktoré sú z keramzitbetónu odliate, je príjemná mikroklíma, rovnako ako napríklad v tehlových stavbách. Aj z pohľadu požiarnych predpisov je na tom tento materiál veľmi dobre, pretože patrí do najvyššej triedy protipožiarnej odolnosti. Ďalším benefitom je mrazuvzdornosť. Steny z keramzitbetónu dokážu akumulovať teplo vytvorené vo vnútri domu, vedia pohlcovať zvuk, sú nehorľavé, odolné proti hmyzu i hlodavcom.

Dom postavený za pár dní

Ak chcete stavať keramzitový dom, na výber máte dva základné stavebné systémy a to stavbu z keramzitbetónových tvárnic či stavbu montovaného domu z veľkoplošných keramzitbetónových dielcov. Veľkou výhodou domov z keramického betónu je rýchlosť výstavby. Na stavbu sú dovezené už hotové dielce, v ktorých sú už pripravené diery na rúrky pre elektroinštaláciu vrátane krabičiek a drážky pre rozvody vody a plynu. Rozvedenie sietí po dome je tak jednoduchšie ako napríklad u tehlových domov.

Montáž keramzitového domu

Vďaka keramzitbetónu môžete bývať v novom rodinnom dome v rekordne krátkom čase. Samotná montáž ekologického domu z keramických prefabrikovaných stien trvá niekoľko hodín v závislosti na zastavanej ploche. Nejde ale o panelové prefabrikáty. Na rozdiel od panelu je vŕtanie do steny z tohto materiálu veľmi jednoduché, v podstate sa nelíši od klasickej tehly. Vďaka rýchlosti výstavby sú rodinné domy z keramzitbetónu tiež cenovo dostupné.

Vlastnosti tohto materiálu navyše umožňujú, aby boli obvodové steny tenšie, než napríklad u tehlových domov. Vďaka tomu ušetríte časť úžitkovej plochy – u bežného rodinného domu s podlahovou plochou 100 m² je to až desať percent. Nevýhodou domov z keramzitbetónu však môže byť ich vzhľad, ktorý napríklad v porovnaní s drevostavbou nie je toľko atraktívny.