Našli ste krásny pozemok, ktorý je ako stvorený pre váš vysnívaný rodinný dom. Chcete teda začať s výstavbou, avšak existuje pár vecí, ktoré netreba pred začatím podceniť. Tentokrát máme na mysli zakladanie stavby.
Základy pre rodinný dom
Zakladanie alebo aj založenie stavby je spoločný názov pre činnosti spojené so základovými konštrukciami. Základy sú prvky, ktorých úloha spočíva v prenášaní všetkého zaťaženia (premenného aj stáleho) z celej stavby do základovej pôdy. Poznáme niekoľko typov základov, no pri rodinných domoch sa najbežnejšie stretávame s plošnými základmi – základové pásy, základové dosky, príp. základové pätky. Druh základu, jeho rozmery a iné vlastnosti ovplyvňujú faktory ako únosnosť zeminy, veľkosť tiaže, okolité objekty a podobne.
Zakladanie stavby súvisí s týmito prácami: prieskum základovej pôdy, vytýčenie stavby, zemné práce.
Základové pomery
Najpodstatnejšie sú informácie o stavebnom podloží – základovej pôde. V prípade, že vlastnosti a zloženie podložia nepoznáme, nedokážeme navrhnúť vhodnú základovú konštrukciu. Na spôsob založenia majú preto najväčší vplyv inžiniersko-geologické podmienky lokality. Podľa stavebnej normy rozoznávame dvojaké základové pomery:
- jednoduché – bez prítomnosti podzemnej vody, povrch nie je členitý, vlastnosti pôdnych vrstiev sú približne rovnaké a vrstvy sú uložené vodorovne,
- zložité – v prípade ak neplatí jedna z vlastností jednoduchých základových pomerov.
Prieskum základovej pôdy
Návrh základovej konštrukcie si preto vyžaduje v prvom rade podrobný odborný prieskum základovej pôdy. Jeho súčasťou je štúdium dostupného materiálu (geologické mapy), prehliadka územia, zhodnotenie miestnych skúseností zo zakladania a geofyzikálne merania.
Pri prehliadke územia si všímajte porasty či prekážky, výskyt podzemnej vody, zemné vedenie či káble a staré zasypané stavby – očakávanie archeologických nálezov. Medzi nepríjemnosti, ktoré môžu komplikovať zakladanie stavby patria napr. právo tretej osoby, susediace stavby alebo staré ekologické záťaže pôdy.
Sondovanie podložia
Pod prieskum základovej pôdy patrí aj inžiniersko-geologický prieskum, ktorý skúma mechaniku zemí na základe sondovania. Je možné, že aj na prvý pohľad bezproblémová zóna nakoniec prekvapí rôznorodým zložením základovej pôdy. V prípade rodinného domu, keďže ide o objekt s malou plochou, postačuje aj jedno sondovanie. To sa robí prostredníctvom malých ručných prístrojov, ktoré sa zahĺbia 2 až 3 metre do zeme. V dobre preskúmaných územiach, sa zvyčajne urobia iba overovacie sondy.
Po sondovaní získame presný prehľad profilu základovej pôdy. Medzi nevhodné pôdy na zakladanie stavby patria kypré piesky alebo zeminy kašovitej konzistencie. Neodporúča sa tiež výstavba na miestach s vysokým tlakom podzemnej vody, prípade na pôde s ekologickou záťažou alebo s vysokou prítomnosťou radónu. Ak je však profil základovej pôdy vhodný, stavbu môžeme vytýčiť a začať so zemnými prácami.
Zemné práce
Zemné práce sa začínajú odobratím ornice (povrchová pôda s organickou prímesou o hrúbke 200mm), odstránia sa porasty a staré časti stavby (plot, chodníky..), stavenisko sa odvodní a pripraví sa príjazdová cesta.
Nasledujú výkopové práce – odkopy, výkopy, násypy a zásypy. V prípade odkopov sa pozemok zrovná a pripraví na hĺbenie. Samotné výkopy sa musia hotoviť presne podľa projektovej dokumentácie, ktorú navrhol projektant na základe zvoleného typu základovej konštrukcie. V prípade nepodpivničených rodinných domov ide o pomerne jednoduché úkony a práce. Nie nadarmo však platí, že každé ďalšie podzemné podlažie je raz také drahé.
Po výkopových prácach nám ostanú vyhĺbené ,,diery“ pre základy. Tie spolu so staveniskom treba pripraviť na budovanie základov.
Váš vysnívaný dom môžete určite postaviť na atypickom pozemku, na skale alebo aj v blízkosti rieky. Zvlášť veľkú pozornosť však treba venovať samotnému zakladaniu stavby. Chyby sa totiž môžu prejaviť až po dlhých rokoch. Výstavba domu sa preto musí urobiť dôkladne nie od základov, ale vrátane základov.